Menu
Smrekovec prirodzene rastie v horských oblastiach strednej Európy – v Alpách a Karpatoch, zvyčajne v nadmorskej výške 1000-2500 m. Jeho biotopmi sú slnečné miesta, kde je dostatok vlahy, hlboké hlinité pôdy.
Habitus: listnatý ihličnatý strom; z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to jeden z mála ihličnatých stromov, ktorý v zime stráca ihličie. Strom je vysoký až 40 metrov, kmeň je štíhly, môže mať v priemere až 160 cm.
Kvet: Kvitnú od marca do mája súčasne s novým ihličím. Samičie a samčie kvety s a nachádzajú na tej istej vetve. Samčie kvety sú žltkasté, vajcovité až guľovité, 5-10 mm dlhé, pokryté šupinami, samičie šišky sú tmavočervené, vajcovité až guľovité, vzpriamené, 1-2,5 cm dlhé, jednotlivé, na krátkej stonke, rastú vzpriamene, tvoria žltkastú -hnedé, oválne, vzpriamené šišky.
List: tenké, svetlozelené ihlice, 1-4 cm dlhé, 0,6-1,6 mm široké, mäkké, tupé alebo s krátkou špičkou, zhromaždené v trsoch po 20-40 na krátkych vetvách, na jeseň sa sfarbujú do zlatista, kým opadnú.
Hlboká humózna pôda, vlhké a dobre odvodnené miesta; normálna, mierne alkalická pôda; mierne podnebie; slnečné stanovište
Smrekovcové drevo je cenené v stavebníctve. Je to odolné a ľahko opracovateľné drevo, s krásnou červenohnedou farbou. Trvalo pod vodou sa používa na stavbu člnov a lodí, na paluby a stožiare a je vhodný na výrobu plotov, na laminovanie a iné.
Vysádza sa ako solitér alebo do skupinových výsadieb (cintoríny, mestské parky), hodí sa aj na záhony, terasy a odpočívadlá.
Pôvodné druhy sa rozmnožujú semenami, ktoré vyžadujú stratifikáciu, pestované druhy sa rozmnožujú štepením.
L. decidua ‚Compacta‘
L. decidua ‚Fastigiata‘
L. decidua ‚Pendula‘
Je náchylná na napadnutie hubou Lachnellula willkommi, ktorá je známa ako rakovina smrekovca. Odolný je len smrekovec japonský (Larix kaempferi) a hybridy.
